Veľa ľudí sa na vlastnej koži presvedčilo, pripádne počulo od známych ako sa mení správanie autobazaristov po podpise leasingovej zmluvy, prípade úverovej zmluvy, alebo aj pri obyčajnom zaplatením zálohy. To, že zálohu, ktorú v autobazári vložite už nikdy neuvidíte Vám písať nebudem. Rozlúčte sa s pojmami ako nezáväzná záloha! Všetky zálohy sú vo väčšine autobazarov nenávratné a pri dodatočnom zistení vád atď sa s ňou môžete rozlúčiť. Zväčša si pýtajú zálohu okolo 300 – 1000 euro, podľa ceny vozidla. Pod nátlakom, že o auto má záujem ďalších xy ľudí z Vás vytiahnu zálohu, však je to vaše vysnívané auto a nechcete o neho prísť.

Asi najhorším prípadom, s ktorým som sa v poslednej dobe stretol je umelé zvyšovanie úverovej čiastky. Prebieha to asi nasledovne:

1. vyberiete si vozidlo z autobazaru v cene napr. 5000 eur
2. ide do kancelárie vyplniť žiadosť o úver, leasing – medzitým už zmizne cena z vozidla, pracovník ju berie buď do kancelárie alebo ju zotrie z auta
3. úver sa schváli a tlačí sa úverová zmluva, avšak na úverovej zmluve je cena vozidla 6000
4. asi 60% ľudí si to nevšimne nakoľko pracovník to nahodí do systému už vo vyššej cene a hovorí iba výslednú splátku
5. autobazár tak získava rozdiel medzi realnou cenou a cenou na úver, leasing 1000 euro + zisk z pôvodnej ceny vozidla, minimálne ďalších 1000 euro a v neposlednej rade províziu za sprostredkovanie úveru minimálne ďalších 500 euro.
6. Vaše auto v cene 5000 euro zarobilo pre autobazar neuveriteľných 2500 euro!!!
7. Pred podpisom úverovej zmluvy si vždy treba pozrieť cenu vozidla, niekedy sa zvyšuje úver o cardetec ale to je niečo cez 100 euro a väčšinou by sa to malo platiť mimo úverovej zmluvy.
8. Rozprávky typu: cena vozidla je vyššia lebo sú tam rôzne spracovateľské poplatky a preverenie vozidla sú čistým zavádzaním zákazníka
9. Ja odporúčam úverovú zmluvu prečitať pozorne a bez nátlaku, vy ste zákazník a teda vy určujete to či auto kúpite alebo nie, v prípade akýchkoľvek pochybností nepodpisujte zmluvu.

1. odpredaj pohľadávky – na Slovensku sa táto forma príliš nevyskytuje. Táto forma je pre úverové alebo leasingové spoločnosti finančne veľmi nevýhodná, pretože pohľadávky sa odpredávajú čím ďalej za nižšie % celkovej sumy pohľadávky.
2. interné vymáhanie – tzv. Vymáhanie z kancelárie. Dlžník je oslovovaný formou mailu, telefonicky, sms správou, poštou. Túto formu vymáhania realizujú spoločnosti vo vlastnej réžii.
3. právne vymáhanie – súdny príkaz, výkon záložného práva, exekúcia.
4. externé vymáhanie – osobné návštevy dlžníka. Osobné inkaso dlžnej sumy priamo na adrese.

Postup pri vymáhaní je nasledovný:

Oslovenie dlžníka formou interného vymáhania, spočiatku buď sms správou, poštou. Stále častejšie sa začína používať emailová forma oslovenia dlžníka. Po neuhradení do lehoty sa pristúpi k telefonickému kontaktu dlžníka, ak ani po telefonickej urgencií sa pohľadávka neuhradí nasleduje externé vymáhanie. Externé vymáhanie sa môže uskutočníť internými alebo externými zdrojmi a teda buď priamo zamestnancom leasingovej spoločnosti alebo najatím externej inkasnej agentúry. Obidve formy vymáhania majú svoje pre a proti:

Výhoda externej agentúry:

• oslovenie veľkého počtu neplatičov
• široké portfólio kontaktov
• veľký počet pracovníko v teréne

Nevýhoda externej agentúry:

• vysoká cena
• pomalšia urgencia top neplatičov

Po neúspešnom externom vymáhaní sa môže spoločnosť rozhodnúť odpredať pohľadávku alebo dať celý prípad na súdne konanie. Veľa prípadov končí úspešným súdnym procesom, avšak ku peniazom sa spoločnosť niekedy dostane až za niekoľko rokov neskôr, ak vôbec.

Jednoznačne možno konštatovať, že finančná kríza zasiahla leasingový segment veľmi silno a tým narušila finančnú stabilitu mnohých spoločností, ktoré na trhu pôsobia.

Môžeme povedať, že Santander vstúpil na trh až príliš agresívne. Od začiatku sa z každej strany mihali hlášky, že Santander sú najlepší, majú najlepšie produkty, atď. Čo teda ponúkali? Ako prví na Slovensku prišli s 0 % akontáciou pre ojazdené vozidlá, ďalej ponúkali až príliš dlhé doby splatnosti ojazdených vozidiel. Štandartne sa ojazdené vozidlá financovali na maximálnu dobu 48-72 mesiacov podľa roku výroby, to všetko sa postunulo a španielská pobočka ponúkla dobu splácania až na 84 mesiacov. Ako čerešničku na torte to vyšperkovali astronomickými províziami, ktoré ponúkali jednotlivým autobazárom, predajcom automobilov.

Priebeh roka 2008: Banka si veľmi rýchlo získala silnú pozíciu na trhu. Ale za akú cenu? Nabrala obrovské portfólio neplatičov len za cenu trhového podielu. Troška detinský krok od tak veľkej banky, alebo skor neschopné vedenie či naivnosť? Skôr či neskôr sa to muselo odraziť v hospodárskych výsledkoch banky.

Koniec roka 2008 a začiatok roka 2009: Predpoklady konkurenčných a trošku skúsenejších lízingových spoločností sa potvrdili. Santander oznámili, že sa sťahujú z trhu ojazdených motorových vozidiel a budú financovať iba nové motorové vozidlá. Neskôr sa dostali na povrch informácie, že aj nové motorové vozidlá sa budú financovať iba do konca roka 2009. Ešte nie je ani koniec roka a už je všetkým jasné, že Santander na Slovensku definitívne končí.

Zhrnutie: Agresívne, dumpingové správanie a neznalosť trhu pochová každého neskúseného hráča. Všetko toto zmocnené o krízu sa nemohlo inak vyvrbiť ako v obrovské finančné problémy. Otázka je kto bude ďalší?

Otázka na zamyslenie: Keď niekto ponúka 100% financovanie automobilu osobe, ktorá ani nie je zamestnaná + dá ešte za tento úver nekresťanskú províziu, čiže reálne financuje rádovo ďalších pár desiatok % navyše, čo očakáva? Akí klienti asi potrebujú 100% financovanie automobilov? Tí čo majú peniaze splácať, alebo tí čo ani nemajú v úmysle niečo niekedy zaplatiť?

Veľa šťastia v Španielsku

Používam termín leasingová spoločnosť avšak mám na mysli aj subjekty poskytujúce úver na autá, čiže všetky finančné inštitúcie, ktoré sa zaoberajú lízingom a úvermi na motorové vozidlá. Či už banky, leasingové spoločnosti, nebankové inštitúcie. Často používam slovo auto – mám na mysli všetky motorové vozidlá (osobné autá, úžitkové autá, motorky, nákladné automobily).

Najčastejšie omyly zákazníkov:

1. vrátenie auta do autobazaru – v prípade nespokojnosti kupujúceho mu autobazár ponúkne možnosť vrátiť vozidlo späť s garanciou vrátenia finančných prostriedkov, avšak aké vrátenie peňazí? Však zákazník vložil iba akontáciu a zvyšnú časť za neho uhradila leasingová spoločnosť. Riešenie? Nie je možné vrátiť vozidlo späť do autobazaru, jedine so súhlasom leasingovej spoločnosti, ktorá na 99% s týmto súhlasiť nebude, pretože ak sa jedná o leasing je majiteľom vozidla práve táto spoločnosť. Preto ak kupujete auto na splátky, majte na vedomí, že auto vrátiť nemôžeťe, je to porušenie úverovej alebo leasingovej zmluvy.
2. vrátenie auta poskytovateľovi lízingu – najčastejší omyl býva, že zákazník sa domnieva, že vrátenim automobilu mu zaniká povinnosť platiť lízing, úver. Avšak nezabúdajte, že ak sa vozidlo nepredá nad hodnotu, ktorá predstavuje odkúpnu hodnotu úveru, leasingu – musíte zvyšnú časť doplatiť. Toto riziko je hlavne v prípade, že ste na začiatku úveru, dali ste nízku akontáciu, prípadne auto je v zlom technickom stave a jeho cena je veľmi nízka. Náklady na odobratie a predaj sú rádovo v stovkách eúr a preto si môžete byť istí, že vo väčšine prípadov ešte musíte splácať.
3. predaj motorového vozidla – vozidlo nesmiete predať po celú dobu leasingu alebo úveru. Buď je na neho uvalené záložné právo alebo na technickom preukaze je majiteľ vozidla práve leasingová spoločnosť.
4. odstúpenie lízingu – ďalší veľký omyl je mýtus ohľadom odstúpenia lízingu. Ak si myslíte, že nájdete niekoho, kto je ochotný pokračovať v lízingu a tým je celá záležitosť vybavená tak sa mýlite. Táto osoba musí znova prejsť procesom schvaľovania a analýzou. Je dosť možné, že vám ho leasingová spoločnosť vôbec neodsúhlasí.

Rok 2006 považujem za zlomový rok na trhu s jazdenými a novými automobilmi.  V tomto roku dosiahol celkový obrat lízingových spoločností hodnotu 74 miliárd korún, čo v medziročnom zúčtovaní predstavuje nárast o 25% oproti roku 2005 s hodnotou cca 60 miliárd korún.

Tento rok by som nazval zlom medzi 2 veličinami. Leasing /po slovensky lízing/ vs. Úver.

V roku 2004 sa na trhu s financovaním automobilov takmer nevyskytoval produkt “úver” presnejšie spotrebný úver na kúpu automobilu. Trend je však jasný, na trhu je stále väčší dopyt po tomto produkte a bolo len otázkou času kedy začnú väčšie spoločnosti reagovať na tento trhový tlak v podobe rozšírenie produktovej ponuky. Rozdielmi medzi úverom a lízingom sa budem venovať neskôr.

Späť k roku 2006. Je nutné spomenúť, že v roku 2005 predstavoval celý objem leasingového trhu /myslím leasingy a spotrebné úvery na autá/ spolu 60 miliárd. Rok 2006 však priniesol jedno zaujímavé špecifikum a to, že práve spomínaných 60 miliárd z roku 2005 tvorilo celkovú hodnotu poskytnutých leasingov v roku 2006 a práve zvyšok t.j. spomínaný 25% rast tvorili spotrebné úvery. Aktuálne porovnania už čoskoro.

Napríklad Volkswagen Finančné služby Slovensko financuje úvermi približne 50% svojich obchodov.

Rád by som ešte podotkol, že čoraz viacej sa z pomedzi leasingu vytrácajú automobily a naproti tomu sa do popredia dostávajú stroje, prístroje a zariadenia, prípadne úžítkové a nákladné vozidlá.

Asi každý z vás si už položil otázku ako je možné prihlásiť odcudzené motorové vozidlo? Slovensko, krajina neobmedzených možností kde zaostáva legislatíva v tejto oblasti, ale hlavne korupcia na najvyšších miestach. Odcudzené autá sa bežne ponúkajú za tretinové ceny. Odhaliť, že automobil bol kradnutý je skoro nemožné. Profesionálna spolupráca a organizovaný zločin v tzv. “autičkárstve” je podporovaný a vo veľkej miere napojený na tých, ktorí by mali stáť na opačnej strane tohto múru.

Ako sa vyhnúť kúpe kradnutého auta?

1. Kontrola VIN čísla – VIN číslo je číslo karosérie. Treba si dôkladne preveriť či nebolo toto číslo nejakým spôsobom pozmené alebo vymené. Musí sa číslo zhodovať s číslom v technickom preukaze.
2. Kontrola čísla motora – takisto ako pri VIN čísle je treba kontrolovať nemennosť čísla na motore, v súčasnosti sa dbá hlavne na kontrolu VIN čísla.
3. Kontrola laku a karosérie – v mnohých prípadoch sa dá len ťažko odhaliť falošné VIN alebo číslo motora, preto je potrebné preveriť aj lak karosérie. Používajú sa na to prístroje, ktoré vlastnia predovšetkým pracovníci autobazarov, dovozcov áut, autoservisov.